Všeobecne sa v dnešnej spoločnosti hovorí, že vysoké školy neustále chrlia nových a nových vysokoškolskí vzdelaných ľudí, ktorí sú svojim titulom a „vzdelaním“ ako to mnohí ironicky uvádzajú úplne zbytoční a nepotrební. Ide najme o študijné programy ako sociálna práca a ďalšie tomu podobné. Títo absolventi a ich tituly z týchto študijných programov sú veľmi znevažované, podceňované a označované za „tituly za nič“ respektíve označované ako „ tituly za peniaze“. Všetkých títo ľudí, ktorí toto hovoria (napriek tomu, že to paradoxne nikdy neštudovali) srdečne pozdravujem a prosím ich aby si našli čas a prečítali tento článok nakoľko vôbec nevedia o čom hovoria…
Nemôžem sa samozrejme kompetentne vyjadriť k všetkým školám a študijným odborom, ale cítim sa kompetentná hovoriť o štúdiu Sociálnej práce na Katolíckej Univerzite v Ružomberku, kde som si odžila 5 dlhých rokov z môjho života. Ak mám byť úprimná sama som sa na túto školu dostala viac menej zhodou najrôznejších okolností, ktoré vyústili do toho, že som tam začala študovať avšak to nič nemení na fakte, že svoj titul považujem za poctivo vydretý.
„Sociálna práca je vysoko profesionálna, odborná činnosť počas ktorej sociálny pracovník pomáha klientovi pomocou stanovenia sociálnej diagnózy a následného plánu terapie znova zmobilizovať jeho sily za účelom plnohodnotného zaradenia sa do života. „
Na základe toho, že sociálny pracovník ma byť multi – profesionálny pracovník musí mať široké spektrum vedomostí z rôznych oblastí čomu je samozrejme prispôsobený aj tento študijný odbor.
Počas štúdia sme nemali len „sociálne predmety“ ako teória sociálne práce a metódy sociálnej práce ale aj mnoho ďalších predmetov ako: Pedagogika, Právo, Sociológia, Psychológia, Psychiatria, Ekonomika, Demografia, Štatistika, Filozofia, Biológia, Etika, Informatika, Manažment, Sociálna politika, Angličtina a ďalšie premety pričom mnohé z nich neboli len semestrálnou záležitosťou.
Katolícka Univerzita v Ružomberku je špecifická od ostatných univerzít tým, že si dáva záležať aby jej študenti aj tí, ktorí neštudujú teológiu boli dostatočne nábožensky a cirkevne formovaní. Preto okrem vyššie spomenutých predmetov sme mali aj ďalšie: Cirkevne dejiny, Katechizmus katolíckej Cirkvi, Sociálna náuka cirkvi, Charitatívna a misijná činnosť, Vybrané kapitoly z teológie a Sústredenie zo spirituality.
Keďže všetko doteraz spomenuté sú „len“ teórie nezabudnime aj na praktické skúsenosti, ktoré sme zbierali každý semester v inom zariadení sociálnych služieb aby sme sa stretli s rôznymi typmi klientov sociálnej práce. Každá prax mala rozsah 20 hodín a vyústením z nej bola „spáva z odbornej praxe“, ktorej len zadanie bolo zvyčajne na štyri strany. Jej písanie trvalo omnoho dlhšie ako jej absolvovanie. Nehovoriac o tom, že sme mali aj prax, kde sme si mali vymyslieť a zorganizovať projekt.
Bolo štúdium daného odboru náročné? ANO, bolo to veľmi náročné! Obzvlášť pre moje spolužiačky a ďalšie silné ženy, ktoré som mala možnosť spoznať! Nie sú to feministické reči…vôbec nie.
Podstata spočíva v tom, že tieto dospelé, pracujúce ženy, matky rodín chodili celý týždeň do roboty aby víkend strávili v škole a popri tom varili, piekli, upratovali, chodili do obchodu, učili sa s deťmi, vozili ich na krúžky a ešte aby boli výbornými manželkami svojich manželov. Ja zatiaľ nemám deti, takže o to jednoduchšie som to celé mala avšak všetky tieto ženy stratili 5 rokov zo života svojich deti a rodín a spoločnosť znevažuje ich snahu študovať sociálnu prácu len vďaka tomu, že sú možno iné školy, ktoré naozaj ponúkajú „tituly za nič“.
Treba si uvedomiť, že nároky, ktoré sú v dnešnej spoločnosti na človeka kladené si zákonite na niektorých jedincoch naozaj vyžiadajú svoju daň a mnohí upadajú do problémov, z ktorých si sami nepomôžu respektíve nevedia pomôcť. Práve preto spoločnosť potrebuje sociálnych pracovníkov, ktorí budú druhým komplexne pomáhať. Smutné však je, že v súčasnosti táto myšlienka v praxi na našich úradoch a v sociálnych inštitúciách vôbec nefunguje. Nehovoriac o tom, že títo sociálni pracovníci sú nedostatočne finančne ohodnotení. Preto netreba znevažovať tých, ktorí sa snažia a študujú ale tých, ktorí nevytvárajú podmienky na to aby v praxi mohla sociálna práca fungovať.
Ale to je už na inú debatu …
